Prvá láska bolí... aj po pätnástich rokoch....
Prečo?
Veď chcela len Tvoje priateľstvo... áno, písala Ti maily, chcela vedieť ako sa máš, či si šťastný... áno, túžila počuť, že si na ňu nezabudol... kto by to počuť nechcel?
Na prvú lásku sa nezabúda a stále v kútiku srdiečka ostáva "čo by bolo keby..." , najmä keď manželstvo naplnila rutina, ochladenie a vzájomné nepochopenie....
Spomínali ste spolu.... a písal si jej básne o láske... a ona uverila a začala snívať...
Snívať o spoločnej budúcnosti, o stratenej a znovunájdenej láske..... a po dlhom čase bola opäť šťastná...
Vedel si že sníva.... a sníval si spolu s ňou... aj keď ste si obaja uvedomovali, že máte svoje rodiny, deti ... snívali ste...
Prišli nádherné dva dni... dva dni snívania a milovania.... a plánovania.... nemuseli ste... chceli ste... OBAJA..
A potom vytriezvenie...
Vedela že sa to môže skončiť takto... že sny ostanú snami... ale nečakala že jej zlomíš srdce ... nečakala že ju spravíš vinnou za Tvoje snívanie a za Tvoje rozhodnutie... nečakala že jej budeš ubližovať...
... veď na začiatku chcela len Tvoje priateľstvo....
Ona teraz zisťuje, že manžel, ktorému už neverila jej dokáže byť oporou ... že ju dokáže držať aj keď vie, že plače kvôli Tebe... a kvôli vlastnej naivite... a strateným ilúziám... o Tebe aj o sebe...
A Ty? Dokážeš byť šťastný?